O hlúpej žene

Často sa to stáva, že je hlúpa hlava na vzhľad driečna. Hoc má všetky klady, majetok i vnady - dievka svedčná, o chvíľu ťa v reči, jej hlúposť presvedčí, že je večná. Teda, tá jej hlúposť, aby bolo jasné.

Veru tak, milé deti. Je to presne tak, ako sa spieva v tejto pesničke. Na hlúposť ešte lieky nevymysleli. Naveky nás bude strašiť, mátať a len múdrosťou a rozvahou môžeme nad ňou zvíťaziť.
Náš hrdina - Ďurko - je síce iba dedinský chlapec, ale zato s poriadnym sedliackym rozumom. Keby robil po svojom, hádam by sa nikdy ani nebol oženil. Ale jeho totka ho tvrdohlavo vovlečie do chomúta. Voľky - nevoľky, stane sa náš Ďurko mužom Dorky Živáňovie.
Dorka je žieňa milé, pekné, ale hlúpe. Nekonečne hlúpe. Veď uznajte - najprv vymení plný hrniec peňazí za pol voza hrncov, potom tie hrnce porozbíja, vzápätí popchá mäso a slaninu do kapusty v záhrade a keď to všetko Dunčo požerie, za trest ho priviaže o zátku na sude. Dunčo zátku vytiahne, víno sa rozleje a milá Dorka doňho vysype všetku múku - aby urobila pagáče na víne. A tak ďalej a tak ďalej!

Ako sa to všetko skončí? Počúvajte! Len si poriadne držte bruchá, aby vám od smiechu nepraskli, lebo Ďurko a Dorka v podaní Dušana Cinkotu a Oľgy Belešovej nedoprajú vaším brániciam ani chvíľku oddychu.
Na motívy P. Dobšinského napísal Dušan Brindza

Účinkujú:
Rozprávač: Karol Machata
Ďurko: Dušan Cinkota
Dorka: Oľga Belešová
Totka: Táňa Radeva
Živáň: Ján Mistrík
Živáňka: Ľuba Očková - Konrádová
Hrnčiar: Ľubo Paulovič
Kapitán: Štefan Kožka
Zbojník: Róbert Halák